reklama

Jeseň života

Starí ľudia mnohokrát radšej zomrú, pretože nik pre nich nemá milé slovo. (Edward Albee) Dnes sa zastavila na návštevu naša deväťdesiatročná suseda. Vošla do predsiene a trasľavým hlasom sa opýtala, či sme doma. Prišla hlavne pokecať so starkou, keďže starká žije s nami, a doniesť aj nejaké to euro na bratovu svadbu. Na dedine je to zvykom, že sused suseda v takejto záležitosti podporí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Posťažovala sa na samotu, na to ako už tridsať rokov žije bez svojho chlapa, ako jej chýba, ale že chválabohu, že to ešte ako tak zvláda. Keď som ju vyprevádzala, hovorila mi aká je už hlúpa, že si nič napamätá a že dokonca ani ľudí už nepozná. Ja som za pochodu rozmýšľala, aké je dobré poznať a stretávať sa so starými ľuďmi. Sú to ľudia od ktorých sa dá načerpať príbehov a pravdivých faktov ako to v minulosti naozaj bolo.

Naša rodina žila s otcovými rodičmi. Áno, nebolo to vždy ružové. Vždy tu boli starí rodičia, ktorí verili svojim skúsenostiam a potom moji rodičia, ktorí mali zas dobré nápady, vzdelanie a vlastné predstavy o živote. Ako sa už stáva medzi ľuďmi žijúcimi v jednej domácnosti, stávalo sa, že došlo aj k nezhodám. Obdivovala som moju hlavne mamu, ako sa vedela vysporiadať s tým, že sú dve gazdiné v jednej kuchyni a možno to len nejak prehltla, obetovala sa, aby to fungovalo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Starkí mali viac času na nás ako rodičia, ktorí sa snažili uživiť nás. Starká nás viedla k hodnotám, navarila nám, postarala sa o nás, pomáhala nám vytvoriť si vzťah k práci. Cez prázdniny sme sa nikdy nenudili, išlo sa hrabať seno, oberať ríbezle, či oberať kostrnky na zemiakoch. My sme to ako deti nemali moc radi, ale teraz sa na to dobre spomína. Starká bola akčná žena a ešte stále je, aj napriek tomu, že má už osemdesiatri rokov. Ako starý človek často myslí na smrť, modlí sa za nás všetkých a ešte za mnoho iných vecí. Má veľmi rada dokumentárne filmy a vždy ma rozosmeje, keď zahlási:"Ako sa len na ten druhý svet všetci pomestíme?" Často mala záľubu vo vykrmovaní nás, aj keď už človek nevládal. Nedávno som sa však od mladšej sestry dozvedela ako sa starká prezeráva pred zrkadlom a sem-tam hodí koment:" Už ani toľo nejem a také buršisko a ritisko mám."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Starký tu už s nami nejaký ten čas nie je, zomrel presne na moje narodeniny a tak si na výročie jeho smrti vždy spomeniem, je to už sedem rokov. Pamätám si ako som milovala jeho zážitky z druhej svetovej vojny. Vedel tak pútavo rozprávať a ja ako ešte dieťa som jeho zážitky doslova hltala. Bol veľmi vnímavý a inteligentný, neraz sa starká hnevala na neho, že nakupuje knihy a že sa venuje včelám viac ako jej. Bol totiž včelár. Niekedy nám spievaval pesničky a dokonca pre každé vnúča mal prezývku. Ja som bola Momček. Zomrel doma po mesiaci strávenom na posteli. Bolo to jedno z mojích prvých stretnutí so smrťou a i keď to bolo ťažké a smutné, veľa mi to dalo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Som vďačná za roky s mojími starkými, som vďačná každej rodine, ktorá si starých rodičov ctí a s tou najväčšou láskou a trpezlivosťou s nimi žije, či stará sa o nich, keď už oni sami nemôžu.

Dúfam, že vždy budú ľudia, ktorí neodložia svojich slabých starých blízkych na vedľajšiu koľaj. Dúfam, že vždy budú ľudia, ktorí budú mať pre nich milé slovo.

Monika Železníková

Monika Železníková

Bloger 
  • Počet článkov:  71
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Život je tragikomédia. Môžeme si vybrať, či sa budeme smiať, či plakať. Obe možnosti sú krásne. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu