Krátka nostalgia

Autor: Monika Železníková | 12.10.2011 o 0:18 | (upravené 12.10.2011 o 1:16) Karma článku: 6,84 | Prečítané:  859x

Pozriem sa na kalendár, ešte stále ukazuje september. Je už však október. Poteším sa lebo rada obraciam strany kalendárov. Má to pre mňa nejaké to čaro. Nový obrázok, nový mesiac, nové nádeje. Ako obraciam stranu kalendára, pripomenie mi to, koľko krát som to už spravila. Koľko rokov už ubehlo a čo všetko som zažila. Začnem rozmýšľať nad tým prečo som Európanka, prečo práve Slovenka, prečo som sa narodila v rodine akej som sa narodila a prečo vlastne žijem.

Neviem, či si pamätáte arašidové chrumky. Ešte aj dnes ich vyrábajú a čo sa mi páči je, že obal a kvalita nepodľahli marketingovým a módnym trendom. Stále sú to tie arašidové chrumky ako za starých čias. Moji súrodenci ich zbožňovali. Keď boli malí znamenalo to pre nich veľmi veľa. Ja si nepämatám ten ďen, keď ma ako novorodeniatko naši priviezli domov, nepamätám si reakciu mojich súrodencov, no mama si to dobre pamätá. Položila ma na posteľ a nechala nám súrodencom chvíľku na zoznámenie sa. Keď sa po minútke vrátila, už som vypľúvala arašidové chrumky z úst. Môj brat a sestrička ešte nechápali že mi  v tom veku nebudú chutiť. Krásna a čistá je však detská duša. Oni mi dali to, čo mali najradšej, aký pekný začiatok, aké pekné privítanie.

Spomeniem si aj na sestrine hobby, ktoré jej ostalo dodnes. Rada nás strihala, česala, bola taká malá kaderníčka. Raz to s tým strihaním a stálym zarovnávaním nezvládla. Skončilo to tak, že sme z našich ofín mali obe sestry zubné kefky. Sestre to bolo ľúto, a tak sa ostrihala aj ona a už sme boli tri zubné kefky a mama mala z nás radosť. Je mi to teraz veľmi smiešne, ale obdivujem čin mojej sestry. Bolo to od nej šľachetné.

Hej, každá chvíľa má svoje čaro. Na niektorých sa vieme teraz sasmiať, iné nás ešte stále privádzajú k slzám.

Neviem prečo som Európanka, neviem prečo Slovenka, dokonca neviem prečo som sa narodila v rodine akej som sa narodila. Môžno sú to smiešne otázky, no pravdou je, že občas mi v hlave skrsnú.

Viem však jedno, že život je úžastný dar, že sa nachádzajú v ňom ľudia, ktorí napriek všetkému ťažkému, čo v ňom je, ho vedia urobiť krásnym.

A ja Ti Bože chcem za to všetko a hlavne za nich poďakovať a aby som nezabudla, ďakujem TI  aj za tie arašidové chrumky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?