Nebojte sa...

Autor: Monika Železníková | 6.1.2012 o 16:10 | (upravené 6.1.2012 o 17:01) Karma článku: 4,94 | Prečítané:  633x

Ešte dnes cítim ten pocit, ktorý mi prechádzal po celom tele a napĺňal ma pôžitkom z krásy. Bolo síce mrazivo, ale obloha bola čistá. Slenečný studený jas dával monumetom vzhľad pevných, čistých kryštálov, ktoré sa hrdo pýšili nad zemou a pripomínali nám bohatú minulosť. Áno, dnes žije z toho celý Rím. Z histórie, ktorej pozostatky obdivuje celý svet. Ani ja som neodolala a nechala som sa zviesť tou krásou dávneho bohatstva Rímskej ríše.

Piazza di Spagna, slávne schody plné kvetov, ktoré som si ja v tom zimnom zážitku musela domyslieť. Piazza Navona plná hudby a umelcov.  Koloseum plné ducha utrpenia a bezcitnosti. Snáď najkrajšia fontána na svete, Fontána di Trevi, Monument Viktória Emanuela II.....a mnoho iných a potom snáď Vatikán.

Zajednali sme si ubytovanie cez couch surfing. Zle sme sa však pochopili s dotyčnou osobou a nevedomky sme do Ríma prišli ako bezdomovci. Päť hodín na vlakovej stanici. Čakanie na neistý výsledok nám prišlo po výsnívanom Ríme ako nočná mora. Vďaka dobrým ľuďom sme však našli naše útočište v českom príbytku pre českých a slovenských pútnikov, v ubytovacom zariadení Velehrad. Pamätám sa ako mi vtedy ucho hladila čeština ako nikdy pred tým. Český kňaz nás vítal a dal nám nejaké rady. Po tvrdom spánku sme ráno boli hneď nabudené, hladné a zvedavé po slávnom Ríme. Boli sme naozaj nenásytné, keď sme prechádzali pešo historické centrum od pamiatky ku pamiatke, všetko fotili, dokumentovali a snáď sa aj zabudli nadýchnuť a vstrebať tú všetku krásu.

V ten deň ma ovládla horúčka Ríma. Na konci dňa som unavená sedela na Námestí sv. Petra. Slnečné lúče už padali za horiont, no ľudia ešte stále pobehovali po námestí. Aj holuby ešte hľadali, čo to do úst. Mne však vtedy stačila tá chvíľa zastavenia sa a meditácie. Bolo pred Vianocami a vianočný strom na námestí mi pripomínal ako veľmi sa teším domov. V poslednom momente som sa rozhodla ešte nabrať silu a ísť sa pozrieť na slávnu Pietu a pomodliť sa k hrobu Jána Paula II. Tam na mňa doľahol pocit vďaky a smútku zároveň. Všetky tie pamiatky mali svoje príbehy a za tou krásou sa skrývali  aj mnohé utrpenia ľudí. Veď Rímska ríša žila dlho z plienenia, kreťania boli prenasledovaní, a často aj medzi umelcami vznikala žiarlivosť a sváry. Napriek tomu, aké je to požehnanie pre Rím, že tu pôsobili aj mnohí dobrí ľudia.

A tak v dnešnej uponáhľanej dobe zostala vo mne okrem iných krásnych spomienok na Rím aj spomienka  na blahoslaveného Jána Paula II. a na jeho slová:  "Nebojte sa!"

A čím som staršia, tým viac si ich potrebujem pripomínať.

Ach krásny Rím..........

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?