...prítomná chvíľa...

Bežím, cítim tlkot mojho srdca, búši mi v celom tele, cítim otrasy, cítim jemný vánok, ktorý mi osviežuje spotenú tvár. Zelené stromy mi rozveseľujú oči, smiech detí rozveseľuje môj sluch a ja sa strácam vo vnemoch. Cítim! Aká úžasná je ľudská bytosť, že môže precítiť tú prítomnú chvíľu, že môže svojho ducha pozdvihnúť k nebu. Bežím a rozmýšľam, prečo sme tu? A prečo nás Boh chcel? A prečo má každý svoj osud? Bežím...