reklama

Nezáleží....

Chlapec sa rozhodol, že ho nájde. Hoc vedel, že cesta púšťou nebude ľahká. Nemohol spávať. Stále premýšľal nad ním. V ušiach mu len znel príbeh. A čoraz viac bol presvedčený, že ho musí nájsť. Zobral si tak vodu, chlieb, nôž a vybral sa na cestu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Kráčal. Slnko pálilo, no on bol odhodlaný, príbeh sa v ňom stále prehrával. Nedal mu ani vydýchnuť. Pery sa mu už začali lepiť a praskať. Zrazu v diaľke akoby zázrakom zbadal strom. Potešil sa, lebo bola už pokročilá hodina na pokračovanie v takej páľave. Ľahol si pod ramená milosrdného stromu a aspoň na chvíľku si odpočinul. Nechápal ako v takej nepohostinnej krajine môže existovať život. I spýtal sa stromu. Prečo tu žiješ tak sám? Prečo práve na púšti uprostred páľavy a samoty? Listy stromu sa krásne vynímali na pozadí sýto modrej oblohy. Zelenosť vyznievala a dávala tak nádej. Tu sa strom ozval: Som rád, že Ti môžem poskytnúť úľavu priaťeľ môj, ale povedz mi ty, čo robíš na púšti? Ako si sa sem dostal? Chlapec ostal zarazený, že strom odpovedá otázkou, no nezdráhal sa odpovedať. Hľadám púštny kvet šťastia. Počul som príbeh, ktorý rozprávali u nás v dedine. Hovorili, že kto ho nájde, nájde šťastie. Vietor zašuchoril listami stromu. Strom sa zamyslel. Mňa sem zasial vietor. Ako jeden z mála som mal štastie lebo v blízkosti bola voda. Nikdy som sa nezamyslel nad tým, kde žijem. Viem len jedno, že v noci sa nado mnou zjaví krásna klenba plná hviezd. Jednu z nich som si veľmi obľúbil. Rád sa na ňu dívam. Je taká krásna. Rozprávame sa každú noc. Ona mi hovorí o svete v ktorom žije a jej o tom mojom. Je veľmi vzdialený a úplne iný. A tak i keď sme od seba vzdialení tisíce svetelných rokov, predsa sme si tak blízki, sme priatelia. A to ma robí šťastným aj uprostred púšte.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zvláštne pomyslel si chlapec, bol už však odpočinutý, a tak poďakoval stromu a pokračoval v ceste.

Slnko pomaly začalo padať za horizont, a tak si chlapec našiel útočisko v zátiší púštnych skál. Hlavu si pložil na kameň a očami pozeral na klenbu o ktorej mu hovoril strom. Bola to naozaj nádhera. Chlapec sa tak nechal uniesť krásou hviezd, že zabudol aj na chvíľku na púštny kvet a usnul.

Na druhý deň chlapec pokračoval v ceste. Premýšlaľ nad priateľstvom stromu a hviezdy. Zrazu celkom nechápal prečo hľadá štastie v púštnom kvete. Začal pochybovať o svojej ceste, a tak sa vrátil. Akú radosť pocítil, keď sa vrátil domov. Uvedomil si, že šťastie nie je v diaľkach. Štastie je tu. Je v Tebe!

Monika Železníková

Monika Železníková

Bloger 
  • Počet článkov:  71
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Život je tragikomédia. Môžeme si vybrať, či sa budeme smiať, či plakať. Obe možnosti sú krásne. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu