Nezáleží....

Autor: Monika Železníková | 16.4.2012 o 17:22 | (upravené 16.4.2012 o 19:53) Karma článku: 8,87 | Prečítané:  274x

Chlapec sa rozhodol, že ho nájde. Hoc vedel, že cesta púšťou nebude ľahká. Nemohol spávať. Stále premýšľal nad ním. V ušiach mu len znel príbeh. A čoraz viac bol presvedčený, že ho musí nájsť. Zobral si tak vodu, chlieb, nôž a vybral sa na cestu.

Kráčal. Slnko pálilo, no on bol odhodlaný, príbeh sa v ňom stále prehrával. Nedal mu ani vydýchnuť. Pery sa mu už začali lepiť a praskať. Zrazu v diaľke akoby zázrakom zbadal strom. Potešil sa, lebo bola už pokročilá hodina  na pokračovanie v takej páľave. Ľahol si pod ramená milosrdného stromu a aspoň na chvíľku si odpočinul. Nechápal ako v takej nepohostinnej krajine môže existovať život. I spýtal sa stromu. Prečo tu žiješ tak sám? Prečo práve na púšti uprostred páľavy a samoty? Listy stromu sa krásne vynímali na pozadí sýto modrej oblohy. Zelenosť vyznievala a dávala tak nádej. Tu sa strom ozval: Som rád, že Ti môžem poskytnúť úľavu priaťeľ môj, ale povedz mi ty, čo robíš na púšti? Ako si sa sem dostal? Chlapec ostal zarazený, že strom odpovedá otázkou, no nezdráhal sa odpovedať. Hľadám púštny kvet šťastia. Počul som príbeh, ktorý rozprávali u nás v dedine. Hovorili, že kto ho nájde, nájde šťastie. Vietor zašuchoril listami stromu. Strom sa zamyslel. Mňa sem zasial vietor. Ako jeden z mála som mal štastie lebo v blízkosti bola voda. Nikdy som sa nezamyslel nad tým, kde žijem. Viem len jedno, že v noci sa nado mnou zjaví krásna klenba plná hviezd.  Jednu z nich som si veľmi obľúbil. Rád sa na ňu dívam.  Je taká krásna. Rozprávame sa každú noc. Ona mi hovorí o svete v ktorom žije a jej o tom mojom. Je veľmi vzdialený a úplne iný.  A tak i keď sme od seba vzdialení tisíce svetelných rokov, predsa sme si tak blízki, sme priatelia. A to ma robí šťastným aj uprostred púšte.

Zvláštne pomyslel si chlapec, bol už však odpočinutý, a tak poďakoval stromu a pokračoval v ceste.

Slnko pomaly začalo padať za horizont, a tak si chlapec našiel útočisko v zátiší púštnych skál. Hlavu si pložil na kameň a očami pozeral na klenbu o ktorej mu hovoril strom. Bola to naozaj nádhera. Chlapec sa tak nechal uniesť krásou hviezd, že zabudol aj na chvíľku na  púštny kvet a usnul.

Na druhý deň chlapec pokračoval v ceste. Premýšlaľ nad priateľstvom stromu a hviezdy. Zrazu celkom nechápal prečo hľadá štastie v púštnom kvete. Začal pochybovať o svojej ceste, a tak sa vrátil. Akú radosť pocítil, keď sa vrátil domov. Uvedomil si, že šťastie nie je v diaľkach. Štastie je tu. Je v Tebe!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?