Neviem, či si pamätáte arašidové chrumky. Ešte aj dnes ich vyrábajú a čo sa mi páči je, že obal a kvalita nepodľahli marketingovým a módnym trendom. Stále sú to tie arašidové chrumky ako za starých čias. Moji súrodenci ich zbožňovali. Keď boli malí znamenalo to pre nich veľmi veľa. Ja si nepämatám ten ďen, keď ma ako novorodeniatko naši priviezli domov, nepamätám si reakciu mojich súrodencov, no mama si to dobre pamätá. Položila ma na posteľ a nechala nám súrodencom chvíľku na zoznámenie sa. Keď sa po minútke vrátila, už som vypľúvala arašidové chrumky z úst. Môj brat a sestrička ešte nechápali že mi v tom veku nebudú chutiť. Krásna a čistá je však detská duša. Oni mi dali to, čo mali najradšej, aký pekný začiatok, aké pekné privítanie.
Spomeniem si aj na sestrine hobby, ktoré jej ostalo dodnes. Rada nás strihala, česala, bola taká malá kaderníčka. Raz to s tým strihaním a stálym zarovnávaním nezvládla. Skončilo to tak, že sme z našich ofín mali obe sestry zubné kefky. Sestre to bolo ľúto, a tak sa ostrihala aj ona a už sme boli tri zubné kefky a mama mala z nás radosť. Je mi to teraz veľmi smiešne, ale obdivujem čin mojej sestry. Bolo to od nej šľachetné.
Hej, každá chvíľa má svoje čaro. Na niektorých sa vieme teraz sasmiať, iné nás ešte stále privádzajú k slzám.
Neviem prečo som Európanka, neviem prečo Slovenka, dokonca neviem prečo som sa narodila v rodine akej som sa narodila. Môžno sú to smiešne otázky, no pravdou je, že občas mi v hlave skrsnú.
Viem však jedno, že život je úžastný dar, že sa nachádzajú v ňom ľudia, ktorí napriek všetkému ťažkému, čo v ňom je, ho vedia urobiť krásnym.
A ja Ti Bože chcem za to všetko a hlavne za nich poďakovať a aby som nezabudla, ďakujem TI aj za tie arašidové chrumky.
