Schelinger spieva:
" Stále dál člověk kráčí,
černou tmou kroky zní,
samotný, oči k pláči,
kdo mu rozumí.
Boty mám samou díru,
prošel jsem celý svět,
lásko má, dej mi sílu,
najít cestu zpět.
Kde jsi, kde jsi lásko má,
a kdo cestu k tobě zná.
Stále dál člověk kráčí,
černou tmou kroky zní,
samotný, oči k pláči,
kdo mu rozumí."
Verím, že nie som jediná, kto sa tak často cíti. Umelci dostali dar popísať to, čo cítia a nám to možno niekedy predsa len trošku pomôže.....
Ostáva mi len viera a nádej, že na ceste, ktorá ide tmavou dolinou, bude na konci svetlo......Ostáva mi viera a nádej, že na konci každého trápenia, každého životného obdobia príde poznanie a radosť.....Ostáva mi len nádej a viera...........